Kambodža – Päť dolárov 07/2016

Na mnohých miestach sveta je bieda, no v Kambodži je hádam jedna z najväčších. Nedostatok je až taký veľký, že jeden americký dolár znamená tak veľa, že si zaň môžete kúpiť obed, pivo, či chladenú fľašu koly. Nie nadarmo táto krajina získala prívlastok “one-dolar-country”…
So skupinkou zážitkovchtivých cestovateľov sme si neďaleko Siam Repu prenajali čln a poďho plaviť sa do meandrového lesa, ktorý bol akurát zaliaty prebytočnou vodou rieky Mekong. Videli sme mnoho plávajúcich osád, trčiace vrcholky konárov stromov, ale aj niekoľko domov na koloch, ktoré na schladenie vodou ešte len čakali.
Voda v rieke bola kalná a plná rýb. Mútny bol aj pohľad majiteľky plávajúceho bistra, ktorá nás nelákala, ani nám nič nesľubovala, tak sme sa rozhodli “zakotviť” na občerstvenie u nej. Jej kalkulačka v zreniciach nás odhadla na 10 až 15 dolárov – pre nás málo, pre ňu hodne – napriek tomu nedokončila prácu, ktorú monotónne vykonávala: údermi orecha o špicatý kôl strúhala kokosovú dužinu. Hŕba bola veľká, orech v rukách posledný – čakanie nebolo dlhé.
Kokakola bola americká, pivo od niekiaľ, smäd slovenský… a hlad? Neutíchajúci, fotografický. Každý sme si zaplatili patričný počet vypitých jednodolároviek a pomaly sme sa začali presúvať na náš čln, keď na mňa z podpalubia mrkli magické šikmé oči. Opýtal som sa bufetárky: „Vaša?“. „Áno, moja…“ znela odpoveď.
„Mohol by som ju…“ slovo ´odfotiť´ som už nestihol vyrieknuť, odpoveď prišla nečakane rýchlo: „Pravdaže! Ale toto nebude za jeden dolár, TOTO bude stáť dolárov päť!“… Vravím si, za fotenie nikomu neplatím – i keď v brašni stále nosím so sebou pár drobných pre miestnych, ak by došlo k výnimočnej možnosti – ale čo ak práve toto je tá pravá chvíľa pravidlo porušiť? 
Zaplatil som…
„Ale budete musieť s malou odplávať za tie stromy!“ vyriekla majiteľka tela svojej 8-ročnej dcéry a mne sa v hlave rozjasnilo… Odložil som foťák, nasadol do člna a pocítil na vlastnej koži význam slov zbitý ako pes. Na chrbte som ešte dlho cítil mútny pohľad krčmárky, ktorá za nami nechápavo hľadela, v hrsti stískala päť amerických dolárov a na perách jej visel otáznik…